Šírenie hoaxov a konšpirácii je dnes v móde. V dnešnej dobe nemožno od ľudí očakávať, že si každú informáciu budú starostlivo overovať. Skrátka – nie je na to čas. Ak niekto zvolí za svoj pracovný nástroj šírenie nepodložených informácií a niekedy až klamstiev, tak je to jeho vizitka. Nech si obraz o ňom urobí každý sám. Čo však s takými, ktorí sú platení z verejných rozpočtov – našich daní? Je v poriadku, ak títo ľudia v odpovediach na legitímne otázky používajú argumenty nezohľadňujúce objektívnu realitu? Alebo inak – rovno sa nám vysmievajú?
Dnes ráno som si so záujmom prečítal sériu článkov pojednávajúcich o podozrivých tendroch na Košickej župe. Iste, jeden by povedal, že nastal čas (!), aby sa týmto veciam začali venovať aj v tzv. mienkotvorných médiách, pretože mlčanie o dávnejších zisteniach týkajúcich sa „verejných“ obstarávaní Košickej župy už bolo neudržateľné. Obsah týchto článkov určite znamená posun k niečomu, čo nemožno označiť za tiché mávnutie rukou a myslím, že nejedného zo zástupcov župného úradu po prečítaní ranných novín „pichlo pri srdci“.
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22066198/kontrolor-je-na-odstrel-zupa-budi-rozpaky.html?ref=tab
Človek by čakal, že v čase, keď sa vás na vaše prešľapy pýtajú, inými doteraz označované ako spriaznené médiá, ktoré nie a nie pochopiť, že téma podozrení z machinácii vo verejnom obstarávaní nie je otázkou dňa, pretože tou je, podľa vašich želaní, politická minulosť vášho politického soka, ktorý sám o sebe nie je ani politikom, nájdete v sebe racionálne a objektívne argumenty na vysvetlenie týchto „prúserov“.
No čakal by márne, pretože nič iného sa okrem už štandardnej frázy „v súlade so zákonom“ nedočkal. Ale aby som dotyčnej úradníčke zastávajúcej funkciu výhovorkyne Košického župana, nekrivdil, tak je pravdou, že pri svojich odpovediach využila iné a to veru inovatívne formy marketingovej komunikácie argumentácie – tzv. verbálny dadaizmus.
Výhovorkyňa Košického župana v článku tvrdí, že už k legendárnej zmene smernice župného úradu o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla utajovanie župných zákaziek nedošlo „účelne kvôli časovej súvislosti“ (doplň správne slovo, aby veta dávala význam) a jedným dychom dodáva, že „Do súťaže sa mohol zapojiť každý, kto o to prejavil záujem, nie je obmedzená iba pre troch uchádzačov.“ Na prvý pohľad logické, veď kto by čakal, že Košická župa, na ktorej čele stojí župan „požívajúci“ pojem transparentnosť ráno, na obed a večer – a prípadne aj medzitým, by predsa konal v rozpore s jeho transparentným príkrmom?
No odpoveď pani Činčárovej bola zákerne zneužitá zo strany dopytujúceho sa novinára, keď jej vzápätí strelil otázku, ako sa o týchto verejných obstarávaniach mohli dozvedieť iní – neoslovení záujemcovia. Z odpovede pani doktorky doslova behá mráz po chrbte. Ani nie z toho, že všetko bolo samozrejme v súlade so zákonom, ale z toho, že „Verejný obstarávateľ nie je povinný definovať zdroje informácií.“ – tak túto vetu vytesať do pomníka nezvládnutej marketingovej komunikácie.
Alebo je treba chápať slová pani Činčárovej o zdrojoch informácií tak, že príde nejaký Rasťo, Ďurko alebo Dano niekde na kávu a povie známemu, že „počuj Feri, na KSK súťažíme výmenu okien na škole, nechceš sa zúčastniť?“… Pretože v takom prípade je deficit transparentnosti tým posledným, čo by ma na mieste dotyčného trápilo… Ale základom ostáva fakt, že zákon nikomu neprikazuje… všakáno?
Dodám len to, že slová pani výhovorkyne ju zaradzujú do šíku s ostatnými borcami z košickej VUCky, pretože ak sme tu mali vedúcu zamestnankyňu neochvejne citujúcu na zastupiteľstve z neplatného zákona, alebo iného vedúceho zamestnanca (rozumej Trnkov kávovar), ktorý na ostatnom krajskom zastupiteľstve mal evidentne problém s rozlíšením zákonných pojmov oznam a podnet, tak prečo by tu nemohla byť predstaviteľka pilotného projektu v oblasti verbálneho marketingového dadaizmu? Už stačí len napísať projekt a môžu rovno súťažiť – najlepšie tak do 50 tisíc eur.
Ak si však niekto myslel, že si župa pri svojich odpovediach na otázky o súčasných pohnutých pomeroch nepomôže porovnávaním sa s minulosťou, tak ten sa nemýlil. V smršti argumentov obsahovo a významovo pripomínajúcich jedného kapitána z Revúcej nezabudli všetkým pochybovačom zo župy odkázať, že podľa novej smernice boli vysúťažené služby napríklad v podobe služieb mobilného operátora o tretinu lacnejšie ako za predchádzajúceho vedenia. Len si neuvedomili, že týmto prirovnaním si takpovediac „strelili do nohy“.
O ukážkovej manipulácii obsiahnutej v tomto vyjadrení svedčí to, že tieto služby súčasné vedenie súťažilo klasicky cez vestník. Nejednalo sa totiž o nízku zákazku do 50 tis., ale o klasickú podlimitnú zákazku… Teda čo s tým má spoločné smernica? A aká nová smernica? Stačí sa pozrieť, aká bola predpokladaná hodnota tejto zákazky a zistíme, že plánovali minúť rovnakú sumu ako pri predchádzajúcej zmluve z roku 2015 len s tým rozdielom, že košická župa v roku 2018 súťažila užší rozsah služieb ako v roku 2015. Ak niekto súťaží 126 telefónov, 126 paušálov a k tomu 79 tabletov a 8 modemov, tak tá suma bude iste vyššia ako v prípade 102 telefónov a 64 telefónov – to však súdruhovia z Divíznej budovy nedomysleli. Nevadí na to sa nikto nebude pýtať, ale hlavne že lacnejšie. Len ostáva otázka, prečo chcelo súčasné vedenie súťažiť zákazku v rozsahu o takmer polovicu nižšiu za rovnakú sumu ako v roku 2015.
Každopádne možno gratulovať Košickej župe k tomu, že pri svojej obrane nechtiac poukázalo na svoj ďalší problém 😊
AD TRANSPARENCY INTERNATIONAL
Až komicky pôsobí vyjadrenie G. Šípoša z TIS, ktorý od denníka Korzár dostal priestor na vyjadrenie a ozrejmenie toho, ako sa TIS ocitla v pozoruhodnej schéme verejných obstarávaní pod taktovkou KSK. Šípoš sa vyjadril, že on už v minulosti na osobnom stretnutí s Trnkom (!) zdôraznil, že podmienkou pre účasť TIS v súťaži bude, ak nepôjde o priame zadanie, ale o otvorenú súťaž. KSK vraj odkázal na iné mestá, ktoré si v minulosti dali takýto audit vypracovať, aby si KSK zistil podmienky súťaží a oslovili všetkých možných dodávateľov. Druhým dychom však dodáva, že okrem TIS sa nikto na Slovensku nešpecializuje na takéto audity.
No tak si to zhrnieme krátko a jednoducho.
Predstaviteľ jednej organizácie sedí s verejným obstarávateľom v čase pred vyhlásením súťaže a bavia sa o tom, že súťaže sa zúčastní. Zároveň verejnému obstarávateľovi povie, že nech si pozrie podmienky iných tendrov, ktoré už v minulosti boli realizované inými verejnými obstarávateľmi a ktoré vyhrala táto organizácia. Ale nezabudne podotknúť, že nech je to otvorená súťaž a nie priame zadanie. Inak by to zrejme nevyzeralo dobre. Následne pri predbežných cenových ponukách, kedy z troch oslovených firiem predložia ponuky dve a najnižšia predbežná ponuka je na úrovni 21 tisíc eur. Neskorší víťaz však navrhuje niečo cez 40 000 eur. Tu môže vzniknúť problém, pretože sa nejedná o tú firmu, ktorá o zámere vyhlásiť súťaž vedela a ktorá sama odporúčala verejnému obstarávateľovi, aby sa pozrel na podmienky v iných tendroch. Ale potenciálny problém sa napokon vyriešil sám, pretože uchádzač, ktorý predbežne ponúkol za predmet zákazky 21 tisíc sa zrazu rozhodol, že svoju ponuku do súťaže nepredloží. Neskoršiemu víťazovi tak postačovalo už len znížiť svoju predbežnú ponuku zo 40 tis. na 30 tis. a zákazku z verejných zdrojov získal. Prečo by aj nie, keď sa podľa jeho vlastných slov jedná o jediného dodávateľa špecializujúceho sa na takéto služby na celom Slovensku?
Skutočnosť, že jeden konkrétny dodávateľ sa podľa jeho vlastných slov stretol pred vyhlásením tendra s verejným obstarávateľom, s ktorým preberal možnosť zapojenia sa do pripravovaného tendra, o ktorom nikto iný okrem nich nemusel mať žiadnu vedomosť, ostatným zúčastneným zrejme nevadí.
Tieto skutočnosti by však mali vadiť iným zúčastneným a to tým, ktorí sú platení z našich daní a majú predstavovať záruku, že zákon platí rovnako pre každého bez ohľadu na to, či ide o súčasných predstaviteľov štátnej moci alebo o jej potenciálne budúcich jej predstaviteľov.
Pán JUDr.Nemec alias Robertaksel opat nesklamal. ...
Celá debata | RSS tejto debaty